Načo sa snažiť keď aj tak vždy všetko znicim. Načo sa mám snažiť keď aj tak ublizim ľuďom ktorých mám rada a na ktorých mi záleží. Načo sa mám snažiť keď aj tak skončím ako tá najhoršia. Asi to urobím tak ako kedysi uzavretá do seba nebudem chodiť von a ani komunikovať. Uzavretá doma medzi 4 stenami pomaly stoho šalieť. Úžasný trest není tak? Prehrávať si v hlave dobre aj zle spomienky sa psychicky sa pomaly ničiť až to jedného dňa sa nerozhodnut ukončiť.
Ten zlý pocit keď mi radili dobre aby som sa uzavrela a nenaväzovala sa na nikoho. Ja nepocuvala a teraz to moc boli. Zas som tam kde som bola kedysi. Telo bez duše, prázdna schránka ktorá nevie čo ďalej. Už nemám nikoho na koho sa mám obrátiť. Zlo vyhralo a ja prehrala. Ďalej už neviem čo a ako snažila som sa z plných síl bojovať no neskoro bola som až moc slabá.
Už mi je jedno čo sa deje. Nech sa stane to čo sa stať má ja už trpieť nechcem a nebudem.
Každý nech si rieši svoje problémy sám a ja si svoje budem riešiť sama. Našla som konečne pokoj na duši dostala sa cez svoju minulosť a tak to aj bude.
Nech sa na mňa každý naserie ako chcela už chcem mať svoj pokoj. Mám konečne to po čom som vždy túžila úžasného chalana skvelých kamarátov.
To sú ľudia ktorých nevymenim ani keby sa minulosť mala celá rozpadnúť. Od dnes začína môj Happy Ever After.❤️
.jpeg)
Pozerám sa na ľudí ktorých som mala rada a ktorý ma zradili ako sú spolu a zabávajú sa. Ja ležím doma pozerám sa do stropu a premýšľam čím som si všetko zaslúžila.
Už niekedy premýšľam že odídem preč ale to viem že by som im dala to čo chcú. Viem čo majú v plánoch viem o všetkom ale už nevládzem bojovať.
Moji kamaráti vidia len úsmev ale nevidia to čo sa skrýva za ním. Každú noc ako sa dívam do stropu a premýšľam čo ďalej.
Nechápem prečo ľudia klamú keď ja aj tak viem vždy pravdu. Vždy sa nájdu ľudia čo mi tu pravdu povedia.
Keď sa niekoho opýtam ako to je tak mi vždy zaklame. Ľudia zabudli že ja dokážem čítať v očiach či mi klamú alebo nie.
A dosť ma mrzí že mi klamú. Skoro vždy mi klamú len ľudia ktorých mám rada.
Už neviem komu mám poriadne veriť ani čomu. Verím naozaj že len pár ľuďom.
.jpeg)
Čo mám už robiť dnes ma poslal do piči jeden chalan čo už mám robiť?
Snažím sa robiť čo každý chce aj tak to nikomu stačí.
Bolí ma všetko keď mi niekto povie pravdu.
Aj keď mi povedia čo je v tom aj keď nechcem boli ma to.
Trpím každý deň ale skoro polovica nechápe o čom hovorím.
Len časť čo číta moje blogy vedia😭.
.jpg)
Takto sa cítim každý deň ale nedávam to najavo lebo som introvert.😭🥹
Dívam sa na hviezdy a prajem si aby všetko bolo už v poriadku. Pozerám sa nane polku noci a spomínam na ľudí o ktorých som prišla.
Dívam sa na ne a prosím ich aby mi pomohli pretože už neviem kde mám ísť. Cesta sa mi už uzavrela a neviem kade mám ísť.
Zo slabou dušičkou a vierou ich prosím. Keď sa potulujem po temných uliciach za splnu mesiaca krasne mi mesiac aj hviezdy ozaruju cestu.
Dúfam že čoskoro sa mi splnia všetky moje priania.
Pozerám si správy chaty a všetky fotky ktoré mám v mobile. Pozerám sa nane a snažím sa pochopiť čo sa v mojom živote deje.
Kde sa vytratila láska k daným ľuďom. Kde sa skovala. Prajem si ju nájsť no už sa bojím po tom všetkom.
Premýšľam a snažím sa pochopiť prečo má môj život toľko zvratov. Kde sú tie časy keď bolo všetko v poriadku.
Premýšľam že to vzdám a odídem no prísahu ktorú som dala ľuďom porušiť nemôžem.
Neviem čo každý odomna očakáva, asi iba to že sa zmením a budem chcieť iných. Prečo nevedia pochopiť že ja sa zmeniť nechcem.
Prečo nevedia pochopiť že na niektorých ľuďoch mi záleží viacej ako na svojom živote. Sú ľudia ktorých budem milovať a sú ľudia ktorých budem nenávidieť.
Či chcem alebo nie ľudia očakávajú buď zmenu alebo to isté. Bojím sa zmeniť bojím sa byť rovnaká už som stratená v slepých uličkách z ktorých nejde cesta von.
Nech sa snažím ako chcem vždy skončím v slepej uličke. Hádam sa to raz už napraví
Ležím v posteli pozerám sa cez okno na spln a spomínam ako sme pri sebe ležali a maznali sa. Rozmýšľam ako nám bolo spolu dobre a nemali žiadne problémy.
Prečo sa to muselo skončiť tak rýchlo pri splne najviac na teba myslím. Vždy keď mraky zakriju mesiac smútok ma pohltí lebo ta žiara mesiaca mi pripomína iskru v tvojich očiach.
Spomínam aj na to ako som všetko zničila a prosím mesiac aby mi ťa priviedol naspäť. Mám nádej ktorú nedám zhasnúť nikomu.
Sedeli sme spolu pri jazere ktoré osvetloval spln mesiaca. Bolo to nádherné.
Pozerali sme sa sebe do očí a dali si pusu. Cítili sme našu vzájomnú lásku ktorú asi cítime do teraz.
Osud nám zatiaľ ešte neprial byť spolu poznali sme sa moc skoro a moc skoro sa do seba zamilovali.
Vždy keď je spln mesiaca ťahá ma to na naše miesto kde sme sedávali a pozerali sa na jazero. Dúfam že už čoskoro budeme zas spolu láska moja a mesiac nám ktomu dopomôže.
